Keňa nie je len safari a biele pláže. Deti z nášho programu vyrastajú v regióne Kilifi, kde veľa rodín nemá na jedlo ani na školu. Pozrite sa, ako tam vyzerá bežný život.

Keď sa povie Keňa, väčšina ľudí si predstaví safari, slony a biele pláže. Aj tie tam sú. Deti z nášho programu PODPOR DIEŤA však vyrastajú v úplne inej Keni. V regióne Kilifi na pobreží Indického oceánu, v meste Mtwapa a jeho okolí.

Pláže pre turistov, chudoba pre miestnych

Pobrežie Kilifi poznajú mnohí cudzinci z dovoleniek. Kúsok od hotelov však žijú rodiny, ktoré nemajú čím nakŕmiť deti. Podľa správy Kenya National Bureau of Statistics patrí Kilifi County medzi kraje s najvyššou mierou chudoby v krajine. Takmer dve tretiny mladých ľudí tu žijú pod hranicou potravinovej chudoby.

Jedna izba pre celú rodinu

Mnohé rodiny bývajú v jednej miestnosti. Napríklad rodina Ambrosa, ktorý dnes študuje medicínu, žila v izbe, kde boli na zemi len staré matrace a nebolo kde sa učiť. Jeho príbeh nájdete na stránke Ambrose Mwatari.

Časť detí vyrastá v slumoch, kde sa domčeky tlačia jeden na druhý. Práve tam sme v roku 2012 našli dvojročnú Josephine, ktorá kvôli podvýžive nedokázala ani stáť na nohách.

Práca, keď sa dá

Stála práca je tu vzácnosť. Rodičia sa živia ako príležitostní robotníci, na stavbách, na poli alebo pri mori. Evelynin otec bol rybár a zahynul na rozbúrenom mori, keď mala deväť rokov. Jej mama potom sama živila šesť dcér pestovaním a predajom amarantu. Na jedlo pre všetky deti to nestačilo.

Takýto príjem v veľa rodinách vystačí len na bývanie a jedno jedlo denne.

Kukuričná kaša a čakanie na dážď

Na tanieri býva najmä kukuričná kaša. Pre mnohé deti je to jediné jedlo za celý deň. Situáciu každý rok zhoršuje sucho a nepravidelné dažde. Keď neprší, úroda nevyrastie a rodiny nemajú čo zbierať.

Problémom je aj voda. Tam, kde chýba studňa, chodia pre ňu ženy a dievčatá aj niekoľko kilometrov denne. Aj preto budújeme komunitné studne a učíme rodiny pestovať vlastné jedlo v komunitných záhradách.

Škola nie je zadarmo

Na rozdiel od Slovenska sa v Keni za vzdelanie platí. Poplatky, uniforma, zošity, skúšky. Pre rodinu, ktorá ledva zoženie jedlo, je to nedosiahnuteľné. Deti potom zostávajú doma, pomáhajú na poli alebo sa starajú o mladších súrodencov a chudoba sa dedí ďalej.

Ľudia, ktorí sa nevzdávajú

Kilifi však nie je len chudoba. Sú to aj ľudia, ktorí chcú niečo zmeniť. Mamy, ktoré nám šijú školské uniformy, ako sme písali v aktualite o meraní detí. Učiteľky, ktoré vo svojom voľnom čase pomáhajú deťom písať listy podporovateľom. A náš tím v detskom centre House of Smile v Mtwape, ktorý tvoria miestni ľudia. Hovoria miestnym jazykom, poznajú rodiny osobne a vedia, kde je pomoc najviac treba.

Viac než šperk tu pôsobí od roku 2010 a dnes dostáva pomoc 1517 detí. Ak chcete, aby jedno z nich mohlo chodiť do školy a nezaspávalo hladné, pozrite si, ako funguje adopcia dieťaťa na diaľku.

Ak máte záujem o Adopciu dieťaťa na diaľku, prosím, vyplňte tento formulár






    Odoslaním správy súhlasite so spracovaním osobných údajov.