Veľké čokoládové oči. Zvonivý smiech. Ufúľaná tvár a lepkavá rúčka, v mojej ruke. A objatie, ktoré akoby bolo pre ňu prvé aj posledné zároveň. Objatie ktoré ma vyburcovalo a naštartovalo zároveň. Pohľad, ktorý mi zakázal myslieť na to, že nápad, ktorý sa začal rodiť v mojej hlave je nereálny, príliš zložitý, a popravde aj dosť bláznivý. Tušila som, že sa budem musieť vzdať zaujímavej práce, pohodlia a že môj život sa zmení od základu.

Dievčatko Kibibi. Stretla som ju v čase, keď som len začínala uvažovať o projekte, a zvažovala, či sa pustiť do niečoho podobného a či sa to vôbec podarí…Kibibi mala v tom čase dva roky, celé dni trávila hladná a polonahá na ulici. Živila sa tým, čo jej dali dobrí ľudia  alebo tým čo našla na ulici. Na okolí nebolo miesto, kde by som jej mohla dať v chládku vypiť pohár vody, či nakŕmiť ju.

Poháňaná túžbou pomôcť deťom ako ona… je jedno, kde tá malá slečna žije a akú farbu pleti má. Faktom je, že  väčšinu svojho života je hladná. Že nemá topánky a tak v horúcom prachu behá bosá. Že v živote nemala jednu jedinú hračku. Že nikdy nebude môcť chodiť do školy a bude jej odopretá šanca na dôstojný život a popravde ak sa nič nezmení s najväčšou pravdepodobnostou skončí ako detská prostitútka, ktorá v 14 tich rokoch bude nosiť  v šatke na chrbte vlastné dieťa. Nie je podstatné v akej krajine dieťa žije, akú má farbu pleti a kto je vinný za osud dieťaťa ako Kibibi. Je to dieťa, a všetky deti na svete majú nárok  na úsmev  a tanier jedla. Deti by nemali pykať za chyby dospelých… Nehľadala som vinníka tejto siutácie, proste som sa nechcela nečinne prizerať utrpeniu a biede. Práve vďaka tejto malej slečne, na mieste, kde kedysi bola prašná zem dnes stojí sociálne a vzdelávacie centrum House of Smile.

A Kibibi? Dnes je z nej najlepšia žiačka na súkromnej škole, hovorí anglicky, je spôsobná a hlavne, žije životom šťastného a bezstarostného dieťaťa, ktorého jedinou úlohou je urobiť si domáce úlohy a upratať hračky večer pred spaním. Život na ulici vymenila za školskú lavicu, má dostatok jedla a všetkého čo by každé dieťa malo mať. Jej rodina žije v čistej, priestrannej izbičke s elektrinou a vlastnou toaletou. Túto šancu dostala vďaka programu PODPOR DIEŤA, ktorý dáva deťom v núdzi šancu na detstvo a hlavne  nádej na lepšiu budúcnosť vďaka dostatku jedla, lekárskej starostlivosti a vzdelaniu.

Niektoré stretnutia nám zmenia život. A niektoré bytosti majú silu  dotknúť sa nás, dať nám silu a odvahu.  Neďaleko Mombasy, v maličkom sociálnom centre meníme životy 330 detí podobných ako Kibibi k lepšiemu. Právo na dôstojný život a bezstarostné detstvo majú všetky deti.

Kibibi sa túži stať lekárkou. Vďaka dobrým ľuďom  jej sen nemusí zostať iba snom.